V nedeľu 2. apríla uplynie 30 rokov od začiatku fungovania Bratislavskej
opčnej burzy. Do obchodného registra Slovenskej republiky bola zapísaná
4. novembra 1992 so základným imaním 60 miliónov slovenských korún
(Sk). Okrem švédskej burzy patrili do jej akcionárskej štruktúry aj
B.O.B., Slovnaft, Slovenská sporiteľňa, Investičná a rozvojová banka,
VSŽ Košice, Niké, Kerametal, Omnia a Želstav A-Z.
"Začiatok pôsobenia burzy vyzeral sľubne. Obchodovalo sa s tzv.
americkým typom opcií na sedem akcií, kým na burze vo Viedni bolo
kótovaných šesť akcií. Obchodovanie v tom čase je pre súčasníka veľmi
ťažko predstaviteľné. Išlo o telefonický objednávkový systém a
zúčtovanie a realizovanie obchodov fungovalo vďaka informačnému
systému," vysvetlil pre TASR Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ako pripomenul, burza mala za úlohu organizovať obchodovanie s cennými
papiermi na princípe opčných a termínovaných obchodov a ich zúčtovanie. V
pláne mala aj obchodovanie s opciami a termínovanými obchodmi na
devízy, štátne dlhopisy a burzový index. Bola otvorená iba štyri hodiny
denne (od desiatej do štrnástej hodiny), čo bolo v tom čase štandardné
trvanie obchodovacieho dňa i na svetových burzách tohto typu. Dohliadať
na súlad obchodov so stanovami, štatútmi a pravidlami obchodovania na
burze malo za úlohu kontrolné centrum a depozitná banka.
"Prvý zrealizovaný obchod na opčnej burze sa uskutočnil druhý
aprílový deň v roku 1993. Predchádzalo tomu testovanie obchodovania pred
zrakmi verejnosti a novinárov. Pre dotvorenie obrazu vtedajšieho
obchodovania na burze je dobré si predstaviť dlhú tabuľu s množstvom
čísiel, ktoré prepisovali pred tabuľou stojaci obchodníci so slúchadlom
pri hlavách a niekoľkometrovými vzájomne sa krížiacimi káblami od
telefónov," priblížil Škriniar.
Fungovanie burzy v Bratislave však nemalo dlhé trvanie. "Na mladom
finančnom trhu v jednom momente pôsobili štyri trhy s cennými papiermi –
Burza cenných papierov v Bratislave, Bratislavská opčná burza,
RM-Systém a Komoditná burza Bratislava. Informácií o emisiách a ich
emitentov nebolo veľa. Prevládali emisie z prvej vlny kupónovej
privatizácie a na rozdiel od súčasnosti bol nedostatok dlhopisových
emisií," uviedol Škriniar.
Medzi TOP tituly opčnej burzy patrili akcie VSŽ Košice, Slovnaft, ZSNP
Žiar nad Hronom, Považské strojárne, Nafta Gbely, Chirana, Tatramat
Poprad a Merina Trenčín. "Časom sa ukázalo, že rozvoj kapitálového
trhu a burzových obchodov sa nedostavil z jednoduchého dôvodu. Verejné
trhy slúžili jeho účastníkom predovšetkým na získanie vplyvu v
jednotlivých spoločnostiach a po získaní dostatočného podielu sa z trhu
stiahli," vysvetlil Škriniar.
Na Bratislavskej opčnej burze sa v druhom roku pôsobenia zrealizovali
obchody v objeme presahujúcom 1,7 miliardy Sk, čo predstavovalo 28 %
obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave. S opčnou burzou boli
spojené aj nepríjemné udalosti, ako napríklad zmluva s Kontom nádeje, čo
bola divácka zbierka založená Slovenskou televíziou pre zdravotne a
sociálne postihnuté deti. K plneniu zmluvy na zhodnotenie zverených 50
miliónov korún pri mesačnom výnose 25 % nikdy nedošlo.
V treťom roku existencie Ministerstvo financií (MF) Slovenskej republiky
(SR) odobralo Bratislavskej opčnej burze licenciu a v roku 1998 Krajský
súd v Bratislave zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku. Vymazaná z obchodného registra bola až 7. augusta 2002.
"Úroveň finančnej gramotnosti sa snažila Bratislavská opčná burza
zvýšiť cez svoje vzdelávacie aktivity. Uvedomovali si nedostatok
informácií o opciách a termínovaných obchodoch i cenných papieroch.
Svoje aktivity smerovali cez svoju vytvorenú divíziu na širokú i odbornú
verejnosť. Vízia, že sa divízia osamostatní do spoločnosti s vlastnou
právnou subjektivitou a bude pokračovať vo vzdelávaní brokerov a market
makerov, sa už nenaplnila," dodal pre TASR Škriniar.